Veľmi veľká lavína v Jamnickej doline strhla dvoch ľudí. Obaja zázrakom prežili

V piatok 26. marca 2021 sa vybrala dvojica kamarátov (jeden snowboardista a jeden skialpinista) na túru v Jamnickej doline v Západných Tatrách s úmyslom vystúpiť na Jakubinú a zlyžovať späť do Jamnickej doliny. V doline najprv stúpali na pásoch no v kotli pod Hrubým vrchom a Jakubinou sa sklon postupne zvyšoval a rozhodli sa ďalej pokračovať na pešo, na mačkách a s lyžami a snowboardom na chrbte. Tu urobili chybu, mali síce lavínové batohy, no neaktivovali si ich a dokonca by ani nemohli byť vystrelené pretože im zavadzali pripnuté lyže. Nešli v jednej stope, ale postupovali paralelne, každý samostatne. Pre istotu si spravili aj test stability snehovej pokrývky. Ten nevyšiel veľmi nebezpečne. Rozhodli sa pokračovať ďalej. Jeden sa snažil ísť viac po trávach kde bolo snehu menej. Druhý šiel viac stredom žľabu. Pri ich výstupe už sneh výrazne mäkol. Zhruba o 13:30 jeden z kamarátov pravdepodobne sneh zaťažil až na kritickú vrstvu a spustil lavínu. Tá sa odtrhla niekoľko metrov nad nimi, čiže nemali šancu z nej uniknúť. Oboch strhla. Mali veľké šťastie, že ich lavína unášala relatívne krátko a boli na začiatku nánosu. Ak by ich lavína unášala ďalej, pravdepodobne by boli úplne zasypaný, alebo by im masa snehu spôsobila závažnejšie zranenia.

2021-03-26 Západné Tatry – schéma lavínovej nehody pod Jakubinou.

Na opačnej strane doliny v okolí Jamnických plies bola v ten deň ďalšia skupina skialpinistov. Tí pri ceste dole, náhodou spozorovali dvojicu pri výstupe a presne v tom momente, podľa slov svedkyne „to s nimi celé prasklo a zosunul sa s nimi celý svah“. Videli ich ako sa strácajú v mase snehu. Potom bežali k nim a snažili sa nájsť signál, keďže v tej doline skoro nikde nie je. Jeden zo zasypaných ostal na povrchu, druhému trčala len hlava. Ten čo zostal na povrchu, vykopal druhého a zostali na mieste sedieť, keďže obaja mali poranené nohy. Jeden zo svedkov sa k nim dostal ako prvý, snažil sa ich stabilizovať zo šoku a spolu čakali na záchranárov. Oboch zranených z lavíny transportovala VZZS z Popradu, aj so záchranárom HZS na palube do ústia Žiarskej doliny, odkiaľ boli prevezený do nemocnice v Liptovskom Mikuláši.

2021-03-26 Západné Tatry, záber priamej svedkyne bezprostredne po páde lavíny.

Stabilita snehu v odtrhovom pásme

Odtrhové územie lavíny sa nachádza 150 metrov pod hrebeňom spájajúcich vrcholy Hrubého vrchu a Jakubinej. Výška odtrhuj bola variabilná od 10 cm v najnižšej časti až po 65 cm. Šírka odtrhu mala masívnych 260 metrov, pričom dráha lavíny prechádzala viacerými skalnými rebierkami a žľabmi. Odtrh bol na veľmi strmom svahu miestami až 40°.

2021-03-26 Západné Tatry – Lavínová nehoda pod Jakubinou – sklony svahov.

Sneh v odtrhovom pásme bol výrazne nestabilný. Na starej vrstve snehu sa nachádzala 5 cm vrstva hranato – zrnného snehu. Táto vrstva bola kritická a pri zaťažení sa zlom v tejto vrstve šíril v celom odtrhovom pásme až na vzdialenosť 260 m. Nad kritickou vrstvou sa nachádzali vrstvy snehu vytvorené pri viacerých po sebe nasledujúcich periódach sneženia. Tieto vrstvy tvorili masu lavíny a už sa na nich podpísalo slnko. Sneh vo vrchnej časti bol vlhký miestami až premočený a vplyvom slnka striedania teplôt už dochádzalo k jeho premene na firn. Čo sa týka stability v snehovom profile, tak tá bolo kriticky malá a to najmä kvôli veľkému rozdielu tvrdosti medzi starým, už premenným snehom, ktorý sa od nachádzal do výšky 55 cm nad zemou a vrstvami nad ním. Rozdiel mestami bol až 2 stupne ( 4 prsty x ceruzka/nožík). Táto nestabilita bola ešte podporená nestabilnou kritickou vrstvou nachádzajúcou sa hneď na tvrdej vrstve snehu. Nestabilná, kritická vrstva hranato – zrnného snehu skolabovala už pri malom dodatočnom zaťažení. (CT 1) Pri rozšírenom kompresnom teste sa zlom v nej šíril v celom bloku (ECTP 17). Z tohto pohľadu je mechanizmus uvoľnenia jasný. Pri dodatočnom zaťažení snehu vystupujúcim skialpinistom a snowboardistom sa zaťaženie prenieslo až ku kritickej vrstve, ktorá následne skolabovalo a zlom v nej sa rozšíril na celé odtrhové pásmo až v šírke 260 m.

Fotogaléria z odtrhu:

Nános lavíny:

Nános tvorili, veľké, ťažké hrudy. V spodnej časti nánosu mali bloky snehu niekoľko metrov. Pohyb po lavíništi bol veľmi náročný, hlavne v spodnej časti. V hornej časti, kde skončili aj účastníci nehody boli hrudy výrazne menšie a pohyb bol jednoduchší.

Testy stability a lavínový terén

Účastníci nehody, ako sme už spomínali, zisťovali stav snehovej pokrývky kompresným testom, čo môžeme hodnotiť kladne. Treba si ale uvedomiť, že test stability nie je všeliek, má svoje limity, podáva informáciu iba o jednom bode a v určitom čase. Snehová pokrývka je vo svojej podstate veľmi premenlivá a výrazne sa môže meniť aj počas jedného dňa. Napríklad ráno môže byť ešte tvrdá, zmrznutá, stabilná a v priebehu dňa, najmä na jar mäkne a tým pádom vieme zaťažiť sneh hlbšie a trafiť aj prípadnú kritickú vrstvu. Sneh sa výrazne mení aj vplyvom orientácie voči slnku. Na východnej strane môže byť mäkký a vlhký už doobedu. Naopak na severe slnko svieti oveľa menej a tým pádom sa pomalšie premieňa. Častejšie sa tam ale môžu tvoriť nebezpečné vrstvy hranatozrnného snehu. Veľké rozdiely stability môžu byť aj v rámci jedného svahu. Kritické sú hlavne miesta kde sa mení sklon (konvexný tvar – vypuklý tvar), pár metrov pod hrebeňmi, tak ako je to naznačené na obrázkoch nižšie. Na podobnom mieste bol aj odtrh lavíny pod Kondratovou kopou.