Tragická lavínová nehoda pod Ďumbierom.

So smútkom musíme informovať, že 27.11.2025 sa udiala prvá smrteľná lavínová nehoda sezóny 2025/2026. Slovenský turista sa vybral na túru z Trangošky na chatu M. R. Štefánika v Nízkych Tatrách. Bol to prvý slnečný deň po snežení. Bol sám, no podobnú trasu si vybrali v tento deň viacerí turisti a skialpinisti. Slnečné počasie a to že sa pohyboval po frekventovanom turistickom chodníku mohlo dávať falošný pocit bezpečia. V pohorí sa nachádzalo totiž veľmi veľké množstvo nového snehu a bol vyhlásený 3. stupeň lavínového nebezpečenstva (zvýšené). Zhruba v polovici cesty na chatu nad Halašovou jamou turistu zasiahla lavína. Nemal šancu na únik, nachádzal sa v terénnej pasci – v úzkej doline potoka so strmými svahmi. Informácia o nezvestnosti sa dostala na dispečing HZS dostala vo večerných hodinách. Ihneď začalo pátranie. S nasadením systému RECCO a následným sondovaním sa podarilo obeť nájsť a vykopať. Záchranná akcia je popísaná na webe hzs.sk https://hzs.sk/prva-tohtorocna-lavinova-nehoda-s-tragickym-koncom-pocas-3-lavinoveho-stupna/

Počasie lavínová situácia

Južné prúdenie prinieslo intenzívne zrážky hlavne do Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Miestami napadlo viac ako 60 cm nového snehu. Konkrétne napríklad na stanici Derešský kotol pribudlo od 24.11.2025 až 65 cm snehu. Nebezpečné boli všeobecne miesta, kde sa pod novým snehom nachádzal starší zmrznutý sneh, alebo na miestach s hladkým trávnatým povrchom.

Vývoj výšky snehu na meteostanici v Derešskom kotli.

Bol vyhlásený 3. stupeň lavínového nebezpečenstva pre Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Hlavným lavínovým problémom bol nový sneh.

Vývoj rýchlosti a smeru vetra na stanici SHMÚ Chopok.

Situáciu ovplyvnil aj vietor, ktorý zmenil smer v noci z 26.11. na 27.11. z južného na severný. To pravdepodobne spôsobilo aj prenos a zhutnenie snehu na južnej strane pohoria a vytvorenie tvrdej dosky. Zvýšila sa aj rýchlosť vetra na 20 m/s ( 72 km/h).

Snehovú pokrývku tvorila vrstva tvrdého ufúkaného snehu pod ktorou bola mäkšia vrstva plstnatého snehu. Ten vznikol v období keď snežilo bez vplyvu vetra. Práve medzi týmito dvoma vrstvami bol veľký rozdiel tvrdosti a tým pádom aj rozhranie po ktorom sa spustila lavína.

Išlo pravdepodobne o samovoľnú lavínu, preto môžeme hovoriť o smole, alebo o zhode okolností, že sa dotyčný turista nachádzal v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Naopak o šťastí môžu hovoriť viacerí turisti a skialpinisti, ktorí tadiaľ v ten deň prechádzali.

Parametre lavíny