Skupina troch poľských skialpinistov plánovala túru po hrebeni Západných Tatier v oblasti Červených vrchov. Na Kondratovu kopu vystúpili z Kondratovho sedla zhruba o 12:30. Na hrebeni zisťujú, že počasie je oveľa horšie ako očakávali a pre búrlivý vietor a hmlu sa rozhodli vrátiť späť do Kondratovej doliny. Tu nastáva osudový okamih, pretože v hmle a vetre netrafili na sever ale na juh, smerom na slovenskú stranu. Počas traverzovania Kondratovej kopy po veľmi tvrdom, vetrom ubitom snehu im sneh začal praskať. Keďže je takýto sneh veľmi krehký, napätie sa v ňom šíri na veľkú vzdialenosť. Tvrdý doskový sneh sa začal trhať 20-30 m nad nimi a odtrh sa rozšíril na dĺžku 200 m. Jeho hrúbka bola 40 až 80 cm. Zaujímavosťou je, že odtrh prebiehal až takmer pri hrebeni, kde sklon svahu dosahoval len 20 – 25°. Ide o typickú zónu ťahu na konvexných svahoch:

Vznikajúca lavína strhla so sebou všetkých (3) skialpinistov. Počas pádu veľmi strmým svahom nabrala vysokú rýchlosť a akumulovať v podobe nánosu sa začala až v spodnej /plytkej časti Javorového žľabu, zhruba vo výškach 1530 -1390 m n.m. Celková dĺžka nánosu dosiahla 420 m, šírka 15 m a s priemernou hrúbkou 1,5 m, s maximom okolo 3 m. Celková dĺžka lavíny dosiahla 1060 m v horizontálnej rovine, šikmo po povrchu až 1450 m!!!

Lavína v číslach:

Čo nasledovalo potom?

Lavína zasypala všetkých zúčastnených. Všetci traja boli zasypaní úplne, čiže s hlavou pod snehom. Jeden zo skupiny mal to šťastie, že bol zasypaný len plytko. Z jednej strany tváre videl sneh bledší, čo znamenalo blízkosť povrchu. I napriek tomu mu trvalo približne 3 hodiny dostať sa spod snehu. Po kamarátoch /muž a žena/ ani stopy a ani náznak mobilného signálu. Najprv sa pokúsil vyhľadať kamarátov pod snehom, no neúspešne. Rozhodol sa preto hľadať telefónny signál a privolať pomoc. Najprv zostupom do Tomanovskej doliny – no bezúspešne, a tak sa vrátil späť na hrebeň odkiaľ zalarmoval záchranárov poľského TOPRu. To bolo už po 21 hodine. Keďže sa jednalo o územie SR, TOPR posunul informáciu Horskej záchrannej službe a následne sa rozbehla záchranná akcia. Okolo 1 hodiny v noci boli v čele lavíny lokalizovaní a vykopaní obaja zasypaní, žiaľ už bez známok života. Pod snehom boli približne 12 hodín a v hĺbke 50 – 80 cm. Obaja zasypaní mali zapnuté lavínové prístroje a jeden z nich (muž) mal aj lavínový airbag batoh s pripraveným tiahlom. Otázkou zostáva prečo si batoh neaktivoval.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Stabilita snehu

Test stability v odtrhu lavíny (sklon 20-25°) na druhý deň nevykazoval žiadnu nestabilitu. Aj z toho usudzujeme že lavínu museli iniciovať traverzovaním strmšieho svahu, približne 20 – 30 m pod viditeľným odtrhom. Lavínová situácia bola extrémne lokálna. Hrebene a mnohé svahy nad pásmom lesa boli búrlivým vetrom „vydraté“ až do starého /tvrdého snehu, a naopak, na JV-J svahoch bol novší sneh uložený a ubitý do tvrdých snehových polí a vankúšov. Medzi týmito vrstvami (starým a novým snehom) sa v dôsledku mrazivých teplôt vytváral mäkší hranatozrnný sneh. Situácia nebola tak kritická aby padali spontánne lavíny. No pri zaťažení bola dosť kritická na to, aby si skialpinisti lavínu uvoľnili sami. V osudný deň bolo pre Západné Tatry vyhlásené MIERNE lavínové nebezpečenstvo (2) s vyznačením nebezpečných svahov (J, JV, V). Tieto špecifické podmienky boli detailne popísané v komentári lavínovej situácie. Odporúčame preto vždy čítať kompletnú lavínovú informáciu a neriadiť sa len číslom!