Zima 2016/2017 sa ohlásila už v októbri. Nieže by bol príchod sneženia a chladného počasia na horách v októbri nezvyčajný, to skôr intenzita s ktorou dorazil. Po nadpriemerne teplom septembri sa ochladilo približne o 15°C. V Západných a Vysokých Tatrách vtedy napadlo za 2-3 dni až 30-60 cm snehu. V ostatných pohoriach 15 – 35 cm. Po oteplení v polovici októbra sa dokonca objavili aj základové lavíny napríklad na Príslope. November bol už teplejší a sneh sa roztopil aj vo vyšších polohách. Zima naplno dorazila v poslednom týždni novembra 2016. Bol to príchod ako sa patrí, v priebehu 24 hodín sa ochladilo až o 15°C, vo vrcholových partiách Tatier teplota vzduchu klesla až k -20°C. A aby to nestačilo, ochladenie bolo samozrejme okorenené veľmi silným vetrom, ktorý na hrebeňoch dosahoval rýchlosť  15 – 20 m/s, v nárazoch až 30 m/s!  Severné prúdenie nám prinieslo aj výdatné sneženie. V Tatrách napadlo 20 – 45 cm, no v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre iba 5 – 20 cm.  Počas týchto dní sa zima prejavila ešte razantnejšie. V Tatrách pripadlo ďalších 40 – 80 cm nového snehu, v Malej Fatre 35 – 50 cm a niečo sa predsa ušlo aj Nízkym Tatrám a Veľkej Fatre, 15 – 35 cm. V druhej polovici decembra sa počasie zmenilo, oteplilo sa hlavne vo vyšších polohách pri inverznom počasí. Vianočné oteplenie nechýbalo ani túto zimu, no po ňom hneď od Štefana sa zima rozbehla na plno. V januári teploty klesali až pod -20°C, snežilo, fučalo, tak ako sme boli zvyknutý počas tuhých zím v minulosti. Sneženie prichádzalo väčšinou od severozápadu, preto bolo najviac snehu v Západných a Vysokých Tatrách ako vidno aj na grafe vývoja výšky snehu na Žiarskej chate. Tu výška snehu prekročila 120 cm, čo bola v porovnaní s minulou zimou, kedy v tomto období nebol skoro žiadny sneh poriadna zmena. Sneh si dlho udržal prachový charakter a  lyžiarske podmienky boli vynikajúce. Od polovice januára ako keby uťalo a naše územie bolo väčšinou pod vplyvom tlakovej výše so suchým, inverzným počasím. Vo vysokých polohách sa sneh začal topiť. Február bol premenlivý a vystriedalo sa tu asi všetko, nechýbali hmly, slnko, dážď, sneh ani vietor. Snehu však pomaly ubúdalo. V marci úbytok pokračoval najmä v nižších polohách, hlavne v Malej, Veľkej Fatre a Nízkych Tatrách. Veľké oteplenie s dažďom aj v najvyšších polohách sa objavilo koncom marca. Potom sa mierne ochladilo, no prvý aprílový týždeň s veľmi teplým jarným počasím roztopil takmer všetok sneh vo Fatrách a na juhu Nízkych Tatier. Už sme si mysleli že je po zime, no tá ukázala ešte svoju silu a v polovici apríla opäť mohutne nasnežilo nie len na horách ale aj v dolinách a kotlinách.

Priebeh teploty vzduchu a výšky snehu na AMS Žiarska chata v Západných Tatrách.

Stredisko lavínovej prevencie začalo s vydávaním lavínových informácií už v októbri no potom sa sneh dočasne roztopil. Po krátkej pauze sa informácie začali denne vydávať opäť začiatkom novembra 2016. Doteraz spolu 190 dní. Dva dni bol vo Vysokých Tatrách vyhlásený 4.stupeň lavínového nebezpečenstva (veľké nebezpečenstvo). Vo Veľkej Fatre bol 3. stupeň lavínového nebezpečenstva vyhlásený počas 2 dní, v Nízkych Tatrách 4 dni, v Malej Fatre počas 7 dní  a najviac dní (26) bolo vyhlásených vo Vysokých a Západných Tatrách. V našich horách počas tejto sezóny prevládal 2. stupeň (mierne nebezpečenstvo).  Najväčšia lavínová aktivita v tejto zime bola zaznamenaná v druhom aprílovom víkende vo Vysokých Tatrách, keď počas dvoch periód sneženia na vrstvu starého tvrdého snehu napadlo 40 cm snehu pri silnom vetre (viac si môžete prečítať tu). Z tohto víkendu evidujeme 3 lavínové nehody a veľké množstvo samovoľných lavín.

V priebehu zimnej sezóny 2016/2017 sme doteraz zaznamenali 8 lavínových incidentov, z toho 6 vo Vysokých, jeden v Nízkych Tatrách a jeden netradične vo Vihorlate. V troch prípadoch si účastníci poradili svojpomocne, alebo im pomohli kamaráti. Pri piatich nehodách zasahovali horskí záchranári. V troch prípadoch sme zaznamenali použitie lavínového batoha pri výstupe a aj pri zjazde.  Pri lavínových nehodách bolo ohrozených 24 ľudí, z toho 21 bolo strhnutých. Jedna osoba bola úplne zasypaná, 20 čiastočne alebo po strhnutí skončili na povrchu lavíny. Lavíny v tejto sezóne zranili 5 osôb, ale neusmrtili nikoho.

Počet usmrtených ľudí v lavínach od sezóny 1994/1995.

Najviac lavínových nehôd sa stalo pri treťom stupni lavínového nebezpečenstva, počas skialpinistického výstupu vo Vysokých Tatrách. Lavíny úradovali aj v nižších polohách na zalesnených svahoch. V polovici januára napadlo najviac snehu na východnom Slovensku. Počas zjazdu z vrcholu Montrogon (1018 m n.m.) uvoľnila slovenská skialpinistka pomerne veľkú lavínu, ktorá ju v riedkom bukovom poraste strhla so sebou a spôsobila jej ľahké zranenia.  Počas prvého februárového týždňa po silnom snežení a následnom oteplení padali lavíny v Malej Fatre neďaleko Kraľovian. Zasiahli cestu a železnicu a zablokovali dopravu medzi Kraľovanmi a Párnicou na dva dni.

Evidentný bol pokles počtu lavínových nehôd v Nízkych Tatrách  v okolí Chopku a Derešov hlavne kvôli nedostatku snehu v tejto oblasti počas celej zimy. V Malej, Veľkej Fatre a Západných Tatrách sme nezaznamenali žiadnu lavínovú nehodu. Nikto v tejto sezóne našťastie v lavíne nezomrel. Prispelo k tomu aj to, že všetci zasiahnutí boli vybavení základnou lavínovou výbavou (lopata, sonda, lavínový prístroj) alebo lavínovými batohmi.