Lavínová nehoda v Tatrách alebo iných „štandardných pohoriach“ vždy zvýši pozornosť u mnohých ľudí. Ale čo vtedy, keď sa lavínová nehoda stane v lokalite , kde by to nikto nečakal…  Určite viacerí zachytili informáciu o tom že počas sneženia 13/14. januára napadlo najviac snehu na juhu stredného a najmä na východnom Slovensku. Pohľad na snehom zasypané zemplínske mestá a obce evokoval skôr pocit, že sme vysoko v horách a nie na nížine s nadmorskou výškou do 200 m. A nad tým všetkým sa ešte dvíhajú Vihorlatské vrchy s nadmorskou výškou cez 1000 m, kde bolo snehu oveľa viac.

Na to, aby padla lavína, treba súhru viacerých faktorov.   1, Množstvo nového snehu – bolo. Vo Vihorlatských vrchoch pripadlo 40 – 60 cm snehu.  2, Sklon – bol viac než dostatočný. Severný (S, SSV) svah Motrogonu má sklon 30 až 45°.  3, Zloženie snehovej pokrývky – bolo vhodné na uvoľnenie lavíny – na tvrdšiu firnovú vrstvu pripadlo 40-60 cm nového snehu.

Áno, mohli by sme namietať – veď to bolo v lese! ALE, zloženie snehovej pokrývky v staršom (nie tak hustom) bukovom lese je veľmi podobné otvorenému svahu. Takže stačilo už len na kritickom mieste dodatočne zaťažiť snehovú pokrývku a lavína bola na svete. Bohužiaľ, dodatočné zaťaženie spôsobila lyžiarka (skialpinistka), ktorú lavína strhla a  zranila.

V osudný deň chcela skupina viacerých skialpinistov z regiónu využiť túto jedinečnú nádielku snehu. Bol prvý deň po snežení a konečne slnečné počasie. Plánovali urobiť lyžiarsku túru so strmým zjazdom z vrcholu Motrogon (1018 m). Išlo o pomerne skúsených skialpinistov, ktorí  poznali okolitý terén veľmi dobre. Podobných túr vo Vihorlatských vrchoch zažili už viacero. Nad možnosťou zosuvu lavíny v tejto oblasti absolútne neuvažovali, preto si aj osobnú lavínovú výstroj nechali doma. Na vrchol vystúpili pred 14 hodinou a následne sa pustili strmým  SSV svahom dolu, smerom k rašelinisku Hypkaňa. V mieste kde sa terén nápadne menil- zvyšoval sklon (konvexný svah – spádnicovo vypuklá časť) sa v jednom oblúku podarilo skialpinistke uvoľniť pomerne veľkú lavínu, ktorá ju strhla so sebou. Od miesta nájazdu sa odtrh šíril ďalších 65 m, pričom bol vysoký 50 – 60 cm, maximum dosahoval až 80 cm. Odtrh prebiehal na svahu so sklonom 40-47°. Uvoľnená lavína sa následne zosunula cez riedky bukový porast o 125 až 140 m až po okraj rašeliniska. Skialpinistka utrpela zranenia v dôsledku nárazu o niekoľko stromov, našťastie skončila len čiastočne zasypaná. V daný okamih boli nablízku manžel a kamarát, ktorí ju rýchlo vyhrabali a s podozreniami na vážnejšie zranenia požiadali o pomoc IZS.

Rozmery lavíny:

Dĺžka: 125 – 140 m ,    Šírka: 50 m

Nános: 30 x 50 m s priemernou hrúbkou 70 cm (max 110)

Odtrh:  65 m , výška odtrhu 45 – 80 cm  (priemer 55)

Okrem toho, že ide z pohľadu lokality o raritnú lavínovú nehodu, je tu ešte zopár zaujímavostí. V mieste odtrhu bolo na druhý deň vykonaných viacero testov stability, ktoré však nevyšli veľmi kriticky. Kompresný test 13 úder (CT13), na inom mieste CT26, Rozšírený kompresný test ECT 24, pričom puklina v „odtrhovej“ vrstve (17-18 cm) vôbec nevznikla. Je možné, že buď sa situácia v priebehu 24 hodín po lavíne podstatne zlepšila, alebo proste skialpinistka pri lyžovaní trafila „hot spot“ kde bola stabilita najmenšia. Ďalšou zaujímavosťou je, že približne 50 m od lavíny smerom na východ bola vypadnutá spontánna lavína, ktorá spadla ešte skôr – pravdepodobne v sobotu alebo v noci zo soboty na nedeľu. Jej nános bol mierne prisnežený.