Pfinnova kopa je posledná výrazná kupola zakončujúca Ľadový hrebeň, hrebeň ktorý začína na Malom Ľadovom štíte a tiahne sa na juhovýchod do Malej Studenej doliny. Rozdeľuje jej hornú časť na Kotlinu Piatich Spišských plies a Dolinku pod Sedielkom. V lete ju prekonávame zeleno-žltým turistickým chodníkom, v zime najčastejšie dnom doliny cez Nižné Spišské pleso. V obklopení majestátnych štítov je často prehliadaná, jej reliéf a tvar pôsobia bezvýznamne. No práve s jej svahmi sa stretávame ako s prvými počas túr plánovaných z Téryho chaty. A práve tie svahy už pár krát zmenili nielen lavínovú štatistiku ale žiaľ aj príbeh ľudských životov.

Skupina maďarských vysokohorských turistov – horolezcov v piatok (22. februára) pomaly končí svoj týždňový pobyt na Térýho chate. Majú pred sebou posledný celý deň, v sobotu je naplánované schádzanie a cesta domov. Už počas noci z štvrtka na piatok pretrvávalo nepriaznivé počasie v celých Vysokých Tatrách. Od severu postupoval studený front, ktorý priniesol do hôr silný SZ až S vietor. Pripadlo až do 10 cm nového snehu, ktorý je však silným vetrom previaty na záveterné svahy. Tam sa hromadí a vytvára až pol metrové vankúše a dosky. Horolezci pravdepodobne venujú tento, na počasie nepriaznivý deň a krátky možno metodický výlet okolo chaty. Vychádzajú v 10 člennej skupine smerom do Kotlinky pod Sedielkom. 9 ľudí opúšťa chatu. Jeden člen sa zdržal na chate, možno upravuje výstroj, možno pridáva ďalšiu vrstvu oblečenia do zlého počasia, ktoré panuje okolo chaty. Každopádne s ostatnými členmi skupiny sa stretol asi o pol hodinu. On pod necelými dvoma metrami snehu v nánose lavíny. Oni dva metre nad ním kopajúci stále s nádejou…

Deväť členná skupina po prehupnutí za hranu Pfinnovej kopy v čiastočnom závetrí zisťuje že im chýba ten posledný, desiaty. Rýchlo sa otáčajú a po svojich už zafúkaných stopách vracajú späť. Vidia čerstvý nános spadnutej lavíny, poctivo všetci vybavení lavínovými prístrojmi lokalizujú podľa signálu presnú polohu. Pozitívny zásah sondy, na stupnici 1,8m, telo vykopávajú rýchlo, je ich veľa a nie sú po krátkej túre ešte unavení. Telo však nejaví známky života. Uvoľňujú dýchacie cesty, začínajú s resuscitáciou, volajú pomoc. Z chaty prichádzajú zamestnanci, po spoločnom týždni na pomoc už kamarátovi. Pomáhajú s oživovaním. Aj počas transpotru, aj v chate.

Podobne ako v marci 2005, kedy pod Pfinnovou Kopou vyhasol jeden ľudský život, vyhasol ďalší aj v tento piatok. Telo 47 ročného maďarského horolezca bolo transportované záchranármi HZS z Téryho chaty vo večerných hodinách po niekoľkohodinovej žiaľ neúspešnej resuscitácii. Predpokladáme, že horolezec v nepriaznivých podmienkach netrafil zafúkanú stopu svojich kolegov. Tá viedla bezpečne dnom doliny. Možno v snahe dobehnúť kolegov, možno kvôli silnému vetru, traverzoval strmý svah a dodatočným zaťažením uvoľnil v tom čase nestabilnú snehovú dosku na záveternej východnej orientácií. Veľkosťou stredná lavína mala dĺžku neprekračujúcu 70m, jej okraje sa však pôsobením silného vetra stali nemerateľné. Hĺbka zasypania bola cca 1,8m, takže aj na takto relatívne krátkej dráhe sa dokázalo nahromadiť v nánose dostatočné množstvo snehu.