Zimná sezóna je už dlhšie za nami, zhodnotenie nám tento rok trvalo trochu dlhšie, pretože sme zaznamenali až 18 lavínových nehôd, čo je skoro dvojnásobok v porovnaní s minulou sezónou. Zima začala zhurta a dosť snehu bolo už v októbri. Už 27. októbra začal do našej oblasti prúdiť chladný arktický vzduch. V najvyšších polohách napadlo až 30 cm nového snehu. Údaje z Lomnického štítu a Kasprovho vrchu hovorili o výške snehu viac ako 1 m. Súvislá snehová pokrývka bola vo všetkých pohoriach od 1000 m n.m.. Teplota klesala v najvyšších nadm. výškach pod -15°C. Zima ako vyšitá. Lyžovalo sa od chát až po parkoviská, zastávky električky, krčmy.
November však zmenil nôtu teplým frontom, prúdením teplého, vlhkého, morského vzduchu. Vietor zoslabol, prestalo snežiť. Sneh sa zmenil z prachového na vlhký až mokrý. Hranica snehu sa pomaly posúvala nahor. V polovici novembra však potom opäť postupne výška snehovej pokrývky narástla vo všetkých pohoriach v priemere o 30 cm. Nad 1800 m.n.m sa sneh uložil veľmi nerovnomerne. Na konci novembra sme zaznamenali aj viacero nehôd spojených s nestabilným snehom na tvrdom podklade. Prevažne sa jednalo o doskové lavíny odtrhnuté človekom vo vyšších polohách Vysokých Tatier. V decembri prišlo ďalšie sneženie a teploty sa dlhodobo pohybovali pod nulou, fúkal aj silný vietor, podmienky boli nebezpečné. Pribúdali aj lavíny a prvá smrteľná sa objavila už 6.12. vo Veľkej Studenej dol. Koncom decembra sa situácia postupne stabilizovala a na Vianoce prišlo tradičné oteplenie, keď ubudlo relatívne veľa snehu hlavne na podhorí a v strených polohách. Padali základové lavíny.
Po oteplení však sneh prudko zamrzol a zmenil sa na ľad. Bez mačiek a čakana, bol pohyb životu nebezpečný. Na takéto nepriaznivé podmienky doplatilo niekoľko turistov vo Vysokých Tatrách. Štyria z nich bohužiaľ prišli o život. V januári nasnežilo, ale potom sa oteplilo a január bol ako mesiac celkovo teplotne nadpriemerný. V poslednej dekáde januára snežilo, fúkalo. Bola lavínová 3 (zvýšené nebezp.), padali lavíny. Jedna z nich bola aj smrteľná (v Žiarskej doline). Potom nasledovalo o niečo teplejšie obdobie. Prvého februára sa ale na Slovensko vrátila zima a s ňou aj bohatá nádielka snehu. Na horách napadlo 20 až 45 cm snehu. Sneženie nebolo sprevádzané silným vetrom (len sporadicky) tak ako to býva zvykom. Nový sneh bol relatívne rovnomerne rozložený, takže to bola konečne skvelá lyžovačka. Najmenej snehu bolo v Malej Fatre.
V polovici februára prišli ďalšie sneženia, nasledovalo veterné počasie. Situácia bola nebezpečná a lavíny pribúdali. Jedna smrteľná obeť pribudla v Nízkych Tatrách a dve vo Vysokých. Extrémne nízke teploty k nám priniesol pôvodom arktický vzduch počas posledného februárového víkendu. Na Lomnickom štíte nočná teplota klesla na -27,2°C, tak chladno tam nebolo od roku 1951. Marec pokračoval chladným počasím aj keď v jeho polovici sa objavil aj slabí dážď a kladné teploty. Koniec marca bol opäť chladný. V apríli zima prešla rovno do leta a tak to vyzeralo aj s výškou snehu. Za dva týždne klesla na niektorých miestach aj o meter. Všetci čo sme sa tešili na jarné firny sme mali tento rok smolu. Celý apríl bol v znamení teplôt nad nulou aj v najvyšších horských polohách. Padali základové lavíny aj väčších rozmerov. Na konci apríla už na horách bolo len minimum snehu. Celkovo môžme zimu 2017/2018 hodnotiť ako celkom dobrú čo sa týka výšky snehu. Veľký rozdiel bol v porovnaní s minulou zimou hlavne v Nízkych Tatrách, čo môžme vidieť aj na grafe nižšie (AMS Ďurková). V maxime bol rozdiel medzi týmito zimami až viac ako 60 cm. Chudobnejšie na sneh boli polohy pod 1000 m n.m.
Lavínové správy sme vydávali nepretržite od 28.10.2017 do 1.5.2018, teda 184 dní. V Malej a Veľkej Fatre to bolo menej zhruba o 30 dní. 4. a ani 5. stupeň lavínového nebezpečenstva v tejto sezóne nebol vyhlásený. Lavínová 3 bola vo Vysokých, Nízkych a Západných Tatrách vyhlásená okolo 20 dní. Vo Fatrách to bolo 11 resp. 13 dní. To bol nárast oproti minulému roku hlavne v Nízkych Tatrách, kde minulú sezónu bola lavínová 3 iba 4 dni. Podrobnosti nájdete na grafoch uložených v galérii pod článkom.
Nehôd bolo v porovnaní s poslednými rokmi výrazne viac (17 nehôd). Nadpriemerný bol aj počet mŕtvych, ktorý sa zastavil na čísle 5, zranených bolo 5 osôb. Smutné je, že vo viacerých prípadoch nemali zasiahnutí ľudia kompletnú lavínovú výbavu (lopata, sonda, lavínový prístroj), ktorá by mohla záchranu zrýchliť. Lavínové nehody sa vyskytli vo všetkých pohoriach. Najviac ich však bolo v tom navyššom, teda vo Vysokých Tatrách (8 nehôd). V Nízkych Tatrách boli 4 nehody, v Západných Tatrách a Malej Fatre po 2 nehody a vo Veľkej Fatre 1 nehoda. Samozrejme tu hovoríme iba o nehodách o ktorých sme sa dozvedeli. Najviac nehôd sa stalo pri treťom stupni lav. nebezpečenstva. V tejto sezóne sa opäť ukázalo, že kompletná lavínová výbava je nevyhnutná pre efektívnu záchranu a preto na ňu netreba zabúdať.