Priebeh počasia od 25. do 29. novembra 2013

Príchod zimy na slovenské hory

Začiatok týždňa vyšiel podľa predpovedí a s spolu výrazným prúdením arktického vzduchu zo Škandinávie do strednej Európy prišla do našich hôr aj zima tak ako ju poznáme, teda s výdatným snežením a silným mrazom. Už v noci z nedele na pondelok sa výrazne ochladilo a hranica sneženie postupne klesala až na nadmorskú výšku približne 600 m n. m. V pondelok ráno už snežilo, síce iba slabo, ale aj v dolinách a nížinách. Teplota vzduchu v najvyšších nadmorských výškach sa pohybovala od -14°C do -10°C. Najintenzívnejšie sneženie sme zaznamenali na severnej strane Západných a Vysokých Tatier, teda prevažne v poľskej časti Tatier. Za 24 hodín tam napadlo miestami až 40 cm nového prachového snehu. Na slovenskej strane Tatier sa celková výška nového snehu pohybovala do 10 cm. Toto sneženie však bolo sprevádzané silným severozápadným vetrom, ktorý vo vysokých polohách a na hrebeňoch hôr dosahoval miestami silu víchrice s rýchlosťou do 110 km/hod. Väčšina nového snehu tak bola previevaná z náveterných svahov do záveterných žľabov a múld, kde sa ukladal vo forme nestabilných snehových vankúšov, prevejov a dosiek. Z tohto dôvodu bolo v Západných a Vysokých Tatrách vyhlásené malé až mierne lavínové nebezpečenstvo, teda 1. až 2.  stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice.

Splaz z nového snehu akumulovaného na úpätí Kotlovej, Bystrá dolina, Západné Tatry, 27. november 2013

Ochladenie, sprevádzané slabým, miestami aj silným snežením, pokračovalo aj v utorok a vyvrcholilo v noci z utorka na stredu, keď teplota klesla v najvyšších polohách Tatier až na -18°C. V stredu ráno sa vyjasnilo, vietor sa utíšil a bolo možné pozorovať, ako sa nová snehová pokrývka na horách sformovala. V lokalitách s intenzívnejším snežením (poľská časť Vysokých a Západných Tatier) dosahovala výška novej snehovej pokrývky miestami viac ako 1 m (Kasprov vrch udával dokonca 118 cm). V týchto lokalitách sa tak vytvorilo mierne lavínové nebezpečenstvo, teda 2. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. Aj na slovenských horách mal na stav snehovej pokrývky najväčší vplyv silný vietor. Hrebene boli vyfúkané až na skalný podklad a smerom do záveterných svahov a žľabov sa sformovali pomerne veľké a nestabilné snehové preveje. Nižšie, pod prevejmi, sa previevaný sneh ukladal do snehových vankúšov a dosiek menších aj väčších rozmerov. Tie predstavujú pri väčšom dodatočnom zaťažení lavínové nebezpečenstvo. Lavínové nebezpečenstvo tak nadobudlo značne lokálny a variabilný charakter. Už v stredu sme zaevidovali prvé snehové splazy a menšie prachové lavíny z voľného nafúkaného snehu, ktorý sa uvoľnil na hladkom skalnom, alebo trávnatom podklade. Mierne lavínové nebezpečenstvo sa v poludňajších a popoludňajších hodinách vytvorilo aj na južných a juhozápadných svahoch Malej Fatry, na ktorých sa naakumulovala väčšina z nového snehu, prefúkaného z hrebeňa.

Štvrtkove ráno bolo charakteristické výraznou teplotnou inverziou. Vo vysokých polohách sa oproti strede výrazne oteplilo, teplota vzduchu sa pohybovala od -5°C do -1°C, miestami bola teplota dokonca mierne nad bodom mrazu. V dolinách však bolo podstatne chladnejšie, od -11°C do -6°C. Už na poludnie sa však počasie opäť zhoršilo, začalo sa výrazne ochladzovať, bolo zamračené s nízkou oblačnosťou a slabým snežením, ktoré bolo na horách opäť sprevádzané silným vetrom s rýchlosťou do 100 km/hod. Podobný charakter počasia očakávame aj v piatok a v sobotu. Zmenšenie oblačnosti a utíšenie vetra očakávame až v nedeľu, stále však pri veľmi nízkych teplotách. Tendencia lavínového nebezpečenstva je pri očakávanom občasnom slabom snežení stabilná.


text: Jozo Richnavský
foto: archív SLP, Pavol Gavlák