Tragická lavínová nehoda v Žiarskej doline, 21. január 2018

Po viac ako dvoch týždňoch zimnej pauzy začalo po 16. januári na slovenských horách opäť snežiť. Situácia však nebola priaznivá, snežilo zároveň so silným vetrom (ktorý neustále menil smer), pri veľmi nízkych teplotách a hlavne na tvrdý až zľadovatený podklad. Väčšina snehu bola vo vysokých polohách prefúkaná na SV, V a JV svahy, kde sa vytvorili nebezpečné mäkké dosky a snehové vankúše. Lavínové nebezpečenstvo stúpalo každým dňom, od piatka 19.1. bolo zvýšené = 3.stupeň.

Výdatná snehová nádieľka a nadchádzajúci víkend pochopiteľne motivovala mnohých k absolvovaniu lyžiarskych túr a k skialpinizmu. Vzhľadom na zvýšené lavínové nebezpečenstvo však boli podmienky dosť obmedzené, na strmších svahoch bolo uvoľnenie lavíny veľmi pravdepodobné, čo sa aj v mnohých prípadoch potvrdilo. Taktiež bol zaznamenaný výskyt viacerých stredne veľkých lavín, často s veľmi dlhými odtrhmi.

Skupina dvoch poľských skialpinistov sa v nedeľu 21. januára rozhodla absolvovať túru v Žiarskej doline. Počasie nebolo ideálne, počas dňa snežilo a vo vyšších polohách bolo hmlisto. Vietor bol počas dňa prechodne slabý, k večeru postupne zosilnel. Skupina postupovala od chaty smerom k Žiarskemu sedlu, no pri rázcestí „Pod Homôlkou“ sa stočili do dolinky poza Prostredný grúň – pod Nohavicu (letná trasa do Smutného sedla). V závere dolinky začali strmým svahom vystupovať štýlom serpentín, stále na pásoch. Keď boli pod skalným výbežkom, jeden z nich pokračoval smerom do žľabu a v tom uvoľnil rozsiahlu doskovú lavínu, ktorá sa rozšírila takmer po celom svahu až k Prostrednému grúňu. Bolo približne 13:40. Lavína strhla a zasypala oboch skialpinistov. Jednému trčala len ruka, s ktorou sa zčasti odhrabal, vytiahol si lopatu z batohu a svojpomocne sa z nánosu vykopal. Nános bol relatívne mäkký. Telefónom požiadal o pomoc poľských záchranárov TOPR, ktorí okamžite kontaktovali Horskú záchrannú službu. Keďže obaja mali kompletnú lavínovú výbavu, vyhrabanému skialpinistovi sa podarilo v krátkom čase lokalizovať zasypaného kamaráta a následne ho vykopávať. Ten bol zasypaný v hĺbke až 1,3 – 1,5 m. Medzitým bolo do záchrannej akcie nasadených viacero záchranárov, ktorí nemohli byť pre zhoršené poveternostné podmienky nasadení letecky, ale pozemne. V pomerne krátkom čase, okolo 15:00, boli na lavíne prví záchranári, ktorí začali s oživovaním, ale zasypaný už nejavil žiadne známky života. Podľa svedectva preživšieho kamaráta nemal zasypaný pred tvárou žiadnu dýchaciu dutinu. Po hodine neúspešnej resuscitácie bolo telo zvezené na saniach na základňu HZS v ústi Žiarskej doliny.

Počas záchrannej akcie a najmä nasledujúcu noc zosilnel a zmenil sa vietor na severný až severovýchodný. Do nasledujúceho dňa pripadlo ďalších 20 – 25 cm snehu, kritické sa stali svahy južné a juhozápadné. Celkovo bolo na druhý deň (22.1.) spozorovaných v Žiarskej doline viac ako 20 spadnutých lavín. Niektoré z nich aj rozsiahle, plošné – s niekoľko stometrovými odtrhmi (Široká a Ráztoka)