Tragická lavína v stene Tupej

2. lavínový stupeň – MIERNE lavínové nebezpečenstvo

Z definície stupňa: Uvoľnenie lavín je možné hlavne pri veľkom dodatočnom zaťažení, najmä na veľmi strmých svahoch charakterizovaných v lavínovom bulletine. Na veľmi strmých svahoch je potrebné dodržiavať bezpečné rozostupy.

Ráno 6.2.2026 sa dvojica maďarských horolezcov vybrala na lezeckú túru do SZ steny Tupej v Zlomiskovej doline. Za svoj ciel si vybrali cestu č.8, Maťovi (kl. IV UIAA) Mali so sebou kompletný horolezecký materiál aj lavínovú výbavu. Väčšia časť cesty vedie jedným z pilierov Tupej. Ku koncu sa pilier stráca a cesta križuje nie veľmi široký ale strmý žľab a pokračuje cez vrcholové veže na hrebeň Tupej. V takto kombinovanom teréne sú horolezci stále spoločne naviazaný na lano. Keďže je terén už ľahší pokračujú súbežne bez postupových istení. Pri prechode žľabu si pravdepodobne prvý z dvojice pod sebou odtrhol lavínu. Pri páde strhol so sebou aj druhého a spoločne padali kombinovaným snehovo skalným terénom až pod stenu Tupej. Tu ich po veľmi dlhom páde zasypal sneh, ktorý odtrhli pod vrcholom spolu s ďalším snehom, ktorý sa k nim nabaľoval počas pádu z priľahlých žľabov. Zasypaný boli úplne zhruba pod 1 metrom snehu. Celý incident zaznamenali lezci v okolí. Tí zalarmovali Horskú záchrannú službu. Vďaka lavínovej výbave ich v relatívne krátkom čase zasypaných našli a z pod snehu vykopali. Zraneným poskytli prvú pomoc aj s pokusom o laickú KPR. Bohužiaľ kvôli početným zraneniam po dlhom páde skalnou stenou im už pomôcť nedokázali.

V ten deň bol vo Vysokých Tatrách vyhlásený 2. stupeň lavínového nebezpečenstva. Hlavným lavínovým problémom bol vetrom previaty sneh nad hranicou 1700m n.m. koncentrovaný prevažne do SZ až SV orientácií. Za poslednú periódu nie veľmi výrazného sneženia napadlo hlavne vo vysokých polohách Tatier od 10 do 15cm nového snehu. Ten bol vplyvom južného vetra navievaný na spomenuté orientácie. Vytvorené snehové dosky a vankúše o hrúbke aj viac ako 20cm ležali na starom tvrdom, miestami až ľadovom podklade. Za pomerne krátke časové obdobie, 3 dni, sa nepredpokladá, že budú s týmto podkladom previazané. Podľa lavínovej informácie, Lavínu je možné uvoľniť lokálne aj pri malom dodatočnom zaťažení v strmom a veľmi strmom teréne.

Podľa automatických meteorologických staníc fúkal 3 dni pred nehodou silný vietor južného smeru o rýchlosti 10 až 20 m/s. Na staniciach vo výške okolo 1700 – 1800m n.m. napadlo do 10cm snehu. Keďže počasie a nebezpečný strmý terén nedovoľujú detailné preskúmanie miesta strhnutia horolezcov, môžeme len predpokladať, že v čase a mieste nehody bol v strmom žľabe, ktorý dosahuje sklon minimálne 40°, naviaty nový sneh. Ďalej vieme, že podmienky pred snežením boli vhodnejšie skôr na zimné lezenie ako lyžovanie (kvôli tvrdému a sadnutému povrchu snehu) a teda pod novým snehom sa nachádzal starý tvrdý sneh. Kombinácia tvrdého podkladu s naviatym novým snehom a veľkým dodatočným zaťažením horolezcami, vytvárajú dokonalú podmienku na uvoľnenie lavíny. Tá pravdepodobne v mieste strhnutia nebola veľkých rozmerov. Jedná sa o pomerne krátky a úzky žľab, no to stačilo na to, aby strhla jedného z dvojice. A keďže boli naviazaný na lane, pri páde strhol so sebou aj druhého. Počas toho ako padali kombinovane cez skalné prahy, steny a aj ďalšie žľaby s naviatym snehom, strhávali so sebou stále viac a viac snehu. Keď dopadli pod stenu a zastavili, sneh, ktorý ešte stále padal zo steny, ich postupne úplne zasypal.