6. februára 2024 uplynulo 100 rokov od najväčšej lavínovej tragédie na Slovensku. Tá sa stala v lesníckej osade Rybô (časť obce Staré Hory) v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre. Obrovská lavína sa uvoľnila na juhovýchodných svahoch Krížnej (1 574 m n. m.) a jej nános sa zastavil až v hornej časti osady Rybô, kde strhol a zasypal tri domy a ďalšie dva domy poškodil. Lavína tak zasypala 22 ľudí. Iba štyria z nich lavínu prežili, ostatných 18 (z toho 15 detí) v lavíne zahynulo.

Z nánosu lavíny sa podarilo zachrániť štyrom ľuďom. Najmladším z nich bol Benjamín Strmeň, ktorý mal v tej dobe necelé tri mesiace. Padajúci krov strechy zo šindľami prekryl kolísku, v ktorej spal. V nánose sa tak vytvoril priestor, v ktorom mal dostatok vzduchu. Keď ho po štyroch hodinách odhadzovania snehu našli, nemal žiadne zranenia, len bol premrznutý. Ďalšími, ktorí prežili pád tejto lavíny, boli jeho rodičia a ich sused. Rodine Strmeňovcov vtedy zahynulo v lavíne 5 detí. Niektoré obete lavíny vyhrabávali spod miestami 35 metrového nánosu niekoľko týždňov. Lavína sa tak smutne zapísala do dejín Slovenska, ako najtragickejšia lavína v našej doteraz poznanej histórii.

Poznáme štyri hlavné faktory pre vznik lavín sú to:

Snehovú pokrývku, počasie a terén do výraznej miery ovplyvniť nedokážeme. Keď však do tejto rovnice započítame ľudský faktor výsledkom je často uvoľnenie lavíny/lavínová nehoda. V osudnú noc došlo k extrémnej kombinácií týchto faktorov.

Ľudský faktor

Azda najdôležitejšia príčina pádu lavíny pod Krížnou sa pre mnohých môže zdať banálna, ale je to odlesňovnie. Najlepšou ochranou pred pádom lavín je prevencia. V tomto prípade to bol lesný porast. S odlesňovaním sa v oblasti Krížnej začalo už v 13. storočí za účelom získania drevnej hmoty, na pálenie dreveného uhlia, pre bane a huty. Neskôr to bol vznik holín, ako výsledok snáh získať pastviny pre ovce a dobytok. Dôsledkom takéhoto drastického odlesňovania sa výrazne znížila drsnosť povrchu, ktorá nedokázala zadržať masy snehu pri zlých snehových podmienkach.

Snehová pokrývka a počasie

Podľa dobových záznamov bolo začiatkom februára 1924 vo Veľkej Fatre veľké množstvo snehu fúkal vietor o sile víchrice. Pán Strmeň vo svojom rozprávaní spomína na fakt, že ich otec v osudný večer musel viackrát zatvárať dvere na dome po tom, ako ich vietor zakaždým roztvoril dokorán. Vzhľadom na orientáciu svahov, musel v tomto období fúkať prevažne vietor západných smerov. Tento vietor zároveň previeval nový sneh do žľabov nad osadou Rybô. K silnému vetru navyše výdatne snežilo čo potvrdzujú aj historické merania (Mútne 70 cm, Oravská Lesná 65 cm, Vyšná Boca 45 cm). Už pred týmto výdatným snežením sa na svahoch Krížnej nachádzalo nadpriemerné množstvo snehu. Podľa dobových časopisov išlo o rok „veľmi bohatý na lavíny“ aj v Tatrách, pričom najväčšia zničila porasty pod Ľaliovým sedlom v šírke 4 km. Pre Oravskú Lesnú predstavuje zima 1923/24 najbohatšiu na sneh za obdobie 1921 – 2024.

Terén

Najnebezpečnejšími miestami pre vznik lavín sú žľaby, kotly, muldy a lieviky. Krížna je charakterisitkcá veľkými kotlami, ktoré ústia do úzkych dolín. Táto kombinácia praje pádu veľmi veľkých lavín pričom masa snehu snehu sa  v úzkych dolinách nemá kde rozliať.

Kombinácia týchto faktorov  vyústila 6. februára o cca 21:30 k pádu veľmi velkej lavíny:

• Dráha lavíny bola dlhá približne 2 500 m
• Výškový rozdiel 760 m
• Celková plocha uvoľneného snehu bola približne 800 000 m štvorcových
• V nánose sa nachádzalo podľa odhadu uložilo približne 2 400 000 m kubických snehu s odhadovanou hmotnosťou 600 000 ton
• Nárazový tlak (do 800 kPa)
• Rýchlosť (do 50 m/s)
• Strhnutých bolo približne 1 200 m kubických stromov

Lavína z Repištia sa ukázala ako veľmi dôležitá

Dobové informácie hovoria aj o menšej lavíne, ktorá sa uvoľnila z južného svahu Repištia, krátko pred samotnou lavínou z Krížnej. Nános tejto lavíny sa zastavil až v doline a vytvoril akú si prekážku (hrádzu). Tá sa ukázala, ako veľmi dôležitá. Simulácie pomocou dynamických numerických modelov ELBA+ a RAMMS totiž ukázali, že táto spôsobila určité spomalenie a pribrzdenie nánosu veľkej lavíny zo svahov Krížnej. Ak by tam nános menšej lavíny nebol, je pravdepodobné, že nános veľkej lavíny by sa zastavil podstatne nižšie v osade, kde by zasypal oveľa viac domov a ľudí.

Súčasnosť

Celé desiatky rokov po lavínovej nehode prebiehali zalesňovacie práce v odtrhovom pásme, aby sa zabránilo opakovaniu tragédie z roku 1924. Lavína by na základe simulácie bola dnes o 500 m kratšia. Odtrhové pásmo by bolo menšie o cca dve tretiny a výrazne menší by bol aj nános lavíny.

Rekonštrukciu lavíny s použitím modelov RAMMS a ELBA+ vytvoril Jozef Richnavský, Horská záchranná služba a Martin Bartík Katedra prírodného prostredia, Lesnícka fakulta, Technická univerzita vo Zvolene.