Je streda, 19. január 2022. Prvý pekný deň po perióde sneženia spojeného so silným severozápadným vetrom, ktorý predošlé dva dni dosahoval silu víchrice. Konkrétne na meteorologickej stanici na Holom vrchu, ktorá sa nachádza na hrebeni nad Kamenistou dolinou, dosahoval náraz vetra 40 m/s (144 km/h). Pre Západné Tatry bol v ten deň vydaný 3. lavínový stupeň nad hranicou 1500 mn.m. Za túto periódu sneženia napadlo najviac snehu v Malej Fatre a v Západných Tatrách, priemerne od 10 do 20 cm. Vplyvom silného vetra bol sneh rozmiestnený veľmi nerovnomerne. V horskom území sa striedali tvrdé a krehké snehové dosky a vankúše do hrúbky 1 meter s ľadovými platňami a tvrdým snehom. Na hrebeňoch a rebrách je ledva 15 cm snehu a všade je viditeľná tráva a skaly. V nižších polohách je vysoká kosodrevina a strmé žľaby nie sú dostatočne presnežené. Najviac naviateho snehu sa nachádza na juhovýchodných a východných svahoch. Lokálne sú naviate aj svahy ostatných orientácií, kde typ a tvar terénu vytvára závetrie. Teda hlavne pod rebrami, skalnými stenami, v úzkych žľaboch a muldách.

Trojica kamarátov vyráža ráno za pekného slnečného a relatívne teplého počasia, 0°C vo výške 1800 mn.m., na skialpinistickú túru. Všetci majú základnú lavínovú výstroj, teda lavínový vyhľadávač, sondu a lopatu. Nikto z nich nemá lavínový batoh. Ich pôvodný cieľ sú Nízke Tatry. Počas jazdy autom sa ale rozhodnú, že Západné Tatry vyzerajú z pohľadu snehovej pokrývky podstatne lepšie a belšie. Zamieria preto na Podbanské a rozhodnú sa pokračovať po modrej turistickej značke do Kamenistej doliny. Terén vôbec nepoznajú a pokračujú hore dolinou podľa pocitu. Z pohľadu topografie je Kamenistá dolina pomerne plytká, ale jej priľahlé svahy sú veľmi strmé a exponované. Takmer každý lavínový žľab, ktorých je v doline veľa, zasahujú údolnú turistickú značku.

Približne v polovici doliny sa rozhodnú, že vyšliapu hore žľabom, ktorý sa im javí ako najlepšie vysnežený. Na jeho začiatku sa im terén zdá príliš strmý a nachádza sa v ňom pár preľadnených skalných prahov a tak ako výstupovú trasu si zvolia priľahlý žľab. Ten je o niečo plytší. Vystúpia ním hore na menšiu terasu a ďalej na hrebeň pokračujú po tvrdom vyfúkanom rebre s tým, že svah, ktorý chcú lyžovať, majú stále na dohľad. Spoločne teda vystúpia na hrebeň spájajúci Holý vrch a Veľkú Kamenistú. Tu sa pripravia na zjazd a v neveľkých rozostupoch lyžujú postupne dolu. Nad inkriminovaným miestom sa na chvíľu zastavia. Svah pod nimi je očividne vysnežený najviac. Vetrom naviaty sneh je relatívne tvrdý a nosný a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tu mohla uvoľniť lavína. Nerobia si žiadny test stability snehovej pokrývky.

Do svahu prvý nalyžoval, bohužiaľ, zosnulý. Ten sa po pár metroch zastavil a upravoval si výstroj. V tej chvíli popri ňom prelyžuje druhý lyžiar, ktorý po nehode skončil so zranenou nohou. Keď bol niekoľko metrov pod prvým lyžiarom, náhle sa uvoľnila lavína. Jej odtrh vznikol kúsok nad prvým lyžiarom a obidvoch skialpinistov lavína strhla dolu žľabom. Posledný z trojice v tej chvíli stál nad svahom a z bezpečného miesta sledoval vzniknutú situáciu. Akonáhle lavína strhla obidvoch jeho kamarátov, bez váhania zlyžoval dolu k nánosu. Tu vytiahol lavínový vyhľadávač a začal s hľadaním kamarátov, ktorých nevidel na povrchu a obaja boli úplne kriticky zasypaní. Snažil sa postupovať čo najrýchlejšie a tak nebadane prešiel okolo miesta zasypania nebohého. Lavínový vyhľadávač ho teda nasmeroval na zasypaného nižšie, kde pozitívnym zásahom sondou identifikoval presné miesto. V priebehu pár minút sa mu kamaráta podarilo vykopať do pol pása, ktorý sa spontánne opäť prebral z bezvedomia z nedostatku kyslíka. Vybral mu z batohu jeho vlastnú lopatu aby sa odkopal sám a utekal hľadať druhého. V priebehu chvíle ho opäť lavínový vyhľadávač nasmeroval na správne miesto. Tu mal problém sondou označiť presné miesto. Keďže hĺbka zasypania bola približne 1,7m, správne označenie sondou v tvrdom lavínovom nánose býva veľmi náročné. Preto sa rozhodol námatkovo začať kopať. V priebehu niekoľkých minút sa mu podarilo odhrabať zasypanému ruku. V tejto chvíli k nemu prichádza kamarát so zranenou nohou a spoločne vykopú aj posledného z trojice. Ten bohužiaľ nejaví známky života a tak okamžite začínajú s jeho oživovaním. Súbežne s tým volajú o pomoc Horskú záchrannú službu. Keďže v danej lokalite je slabé alebo žiadne pokrytie signálom, hovor sa podarí spojiť cez linku 112. Okamžite na to vzlieta z Popradu vrtuľník Záchrannej zdravotnej služby, ktorý cestou na heliporte v Starom Smokovci priberá na palubu jedného horského záchranára. Postupne sú na mieste nehody vysadený lekár a záchranár. Bohužiaľ aj napriek všetkému úsiliu sa u postihnutého nepodarí obnoviť životné funkcie. Podľa slov preživších, nebohého sa im podarilo z pomerne veľkej hĺbky vykopať približne až po 45 minútach od jeho zasypania.

Zhodnotenie nehody:

• Všetci traja skialpinisti mali základnú lavínovú výbavu a vedeli s ňou pracovať
• Nestrhnutý skialpinista konal veľmi rýchlo a intuitívne, vďaka čomu sa mu podarilo rýchlo lokalizovať a vykopať zasypaného
• Keď vykopal prvého zasypaného, ktorý dýchal, nestrácal čas s jeho úplným vykopaním, ale snažil sa nájsť ďalšieho

• Neakceptovali vydanú lavínovú predpoveď a vybrali sa na túru do neznámeho terénu v 3. lavínovom stupni
• Svah lyžovali spoločne bez dostatočných rozostupov
• Vybrali si svah, ktorý končil terénnou pascou a teda nános dosahoval hrúbku cez 3 metre
• Priamo v teréne si neurobili žiadny kompresný test, ktorý by im mohol odhaliť nebezpečnú vrstvu

Úvaha?

• V prípade, že by prvého zasypaného našiel nebohého kamaráta, je pravdepodobné, že z hĺbky 1,7m by mu to trvalo podstatne dlhšie ako je 15 minút. V takomto prípade by z lavíny nemusel vykopať ani jedného živého kamaráta

Parametre lavíny:

• Šírka hlavného odtrhu: 60m
• Šírka vedľajšieho odtrhu: 9m
• Sklon svahu v odtrhovej zóne: 33° – 37°
• Výška odtrhu: 20 – 60 cm
• Dĺžka lavíny: 720m
• Priemerná výška nánosu: 1,5m
• Maximálna výška nánosu: 3m
• Dĺžka nánosu: 220m

Najväčší lavínový problém v daný deň bol vetrom previaty sneh na tvrdej podkladovej vrstve. K nemu sa pridal aj fakt, že pod touto tvrdou ale krehkou doskou sa nachádzala kritická, nebezpečná vrstva mäkkého hranatozrnného snehu ležiaca pod tenkou firnovou krustou. Z testov stability v odtrhovej zóne vyšli testy bezpečne, pokiaľ sa táto nebezpečná vrstva nachádzala v hĺbke viac ako 50 cm. V mieste, kde nadložná vrstva bola len okolo 25 cm, test sa okamžite javil ako podozrivý až nebezpečný. Vzhľadom na fakt, že žľab končil terénnou pascou bol daný typ svahu extrémne nebezpečný. Lavína bola teda uvoľnená v dôsledku veľkého dodatočného zaťaženia – dvaja lyžiari bez rozostupov.

Stredisko lavínovej prevencie a Horská záchranná služba si touto cestou dovoľujú vyjadriť úprimnú sústrasť pozostalým.

Pri testoch stability teda odporúčame brať do úvahy aj tvrdosť dosky!!! Pri veľmi tvrdých doskách, ako v tomto prípade je lavínu ťažšie odrhnúť. Doska môže byť nosná a zlomiť je ju ťažšie (ako to bolo pri prvom teste), no keď sa to už stane, napätie sa môže šíriť na diaľku a tým pádom sa lavína uvoľní nad lyžiarom a ten nemá veľmi šancu sa z nej dostať, keďže snehová masa ho obkolesí.