Počasie posledných dní síce neprinieslo výdatné zrážky, ale meniaci sa frontálny systém priniesol veľmi silný vietor. Ten ešte previeval aj nepreviazaný sneh z poslednej minulotýždňovej periódy sneženia na J a JV svahy, kde sa vytvorili snehové vankúše a dosky, ktorých stabilita bola nízka.  Najsilnejší vietor bol v stredu 6.12.2017, kedy dosahoval v najvyšších polohách rýchlosť v nárazoch 31m/s ( 112 km/h ). Táto zradná situácia si vyžiadala prvú obeť lavínovej nehody v sezóne 2017/2018, ktorá sa stala vo Veľkej Studenej doline.

Smer a sila vetra od 3.12.2017 po 6.12.2017 na Lomnickom štíte (zdroj SHMU)

Výška snehovej pokrývky v cm na AMS Ľadové pleso od 1.12.2017 po 7.12.2017

Maximálne nárazy vetra v m/s zaznamenané na Lomnickom štíte od 5.12.2017 po 7.12.2017 (zdroj SHMU)

Dvojica skialpinistov sa ráno 6.12.2017 vydala na túru do Veľkej Studenej doliny. Postupovali dolinou a mali v pláne vystúpiť cez Generál pod Priečne sedlo. Ráno pretrvávalo v doline mierne lavínové nebezpečenstvo, pričom jeho tendencia bola stanovená za prítomnosti predpokladaného vetra ako stúpajúca. Vietor v tom čase dosahoval na vrchole Lomnického štítu v nárazoch 31 m/s (112 km/h). Jeden zo skialpinistov nedisponoval akoukoľvek lavínovou výbavou. Napriek týmto skutočnostiam skupina v túre pokračovala. Pred poludním boli na úpätí Javorového štítu v oblasti pod Priečnym sedlom. Počas výstupu sa skialpinisti vzhľadom na podmienky rozhodli otočiť a vrátiť sa do doliny, avšak počas tohto manévru skialpinisti odtrhli diaľkovým prenosom napätia doskovú lavínu, ktorá  strhla obidvoch skialpinistov. Prvému z nich sa po krátkom zosuve podarilo z lavíny vyviaznuť, druhý bohužiaľ toľko šťastia nemal, a došlo k jeho úplnému zasypaniu.

V doline sa v tom čase nachádzal profesionálny horský záchranár, ktorý ihneď začal spolu s prvým postihnutým  so záchrannou akciou. Kvôli absencii lavínového prístroja u zasypaného, ho nebolo možné rýchlo lokalizovať a do príchodu ostatných záchranárov záchrancovia začali spolu so zamestnancami Zbojníckej chaty so sondážou lavíniska.

Lavínisko malo veľké rozmery (400x150m) a tak sa záchranná akcia predlžovala. Presondovať takúto veľkú oblasť je časovo náročné a vyžaduje veľký počet sondujúcich osôb.  Zasypaného sa podarilo nájsť napokon až za pomoci pátracieho psa, pričom od zasypania uplynulo 2,5 hodiny. Muž bol v 1,5 metrovej hĺbke bez známok života.

K nehode došlo pod Javorovým štítom, pod Streleckými poľami v oblasti známej ako Zbojnícky spád. Priemerný sklon odtrhového územia bol 35°. Dĺžka lavínovej dráhy bola 500m a nános dosahoval priemernú hĺbku 1m s maximálnou hĺbkou 2m. Pracovníci Strediska lavínovej prevencie urobili profil snehovej pokrývky v odtrhovom území danej lavíny. Lavína sa zosunula na podkladovej ľadovej vrstve, na ktorej bolo naviate veľké množstvo snehu (na niektorých miestach aj 150 cm). Priemerná výška odtrhu bola 50 cm.

2017-12-07 Vysoké Tatry, Veľká studená dolina, profil snehovej pokrývky v mieste odtrhu.

2017-12-06 VT pohľad do Veľkej Studenej doliny, Mapa lavíniska z miestom zasypaného

Horská záchranná služba apeluje na verejnosť, aby v zimnom období nevstupovala do horských oblastí, ktoré sú označené ako lavínový terén, bez kompletnej základnej lavínovej výbavy (lavínový prístroj, sonda a lopatka), a už vôbec nie sami. Pri lavínových nehodách je najdôležitejšia kamarátska pomoc. S absenciou akejkoľvek časti lavínovej výbavy sa záchranná akcia značne predlžuje, čo výrazne znižuje šance na prežitie zasypaných (šanca na prežitie veľmi nízka). Lokalizovať a vykopať zasypaného do 15 min (šanca na prežitie je vtedy väčšia ako 90%) je možné iba s kompletnou lavínovou výbavou. Skupina dvoch osôb, z ktorej vlastní lavínovú výbavu iba jeden sa rovná skupine osôb bez lavínovej výbavy, nakoľko je nemožné túto výbavu adekvátne použiť (samostatný prístroj nemá koho hľadať, ani nemá byť kým hľadaný). Tabuľky s informáciou kde začína lavínový terén sú umiestnené v každej doline, kde je značený turistický chodník, prípadne je možné skontrolovať si lavínové dráhy na mape na portáli www.hiking.sk v časti lavínová mapa.

Horská záchranná služba ďalej pripomína, že lavínovú situáciu je možné každé ráno skontrolovať na stránke www.laviny.sk, kde okrem stanoveného stupňa lavínového nebezpečenstva pre jednotlivé pohoria Slovenska, môže verejnosť nájsť informácie o vývoji snehovej pokrývky a tendencii lavínového nebezpečenstva, expozícii kritických svahov, či ďalšie užitočné informácie ohľadom lavínovej situácie.

Stupeň lavínového nebezpečenstva nie je možné chápať zjednodušene. Verejnosť si často zle interpretuje skutočnosť stanoveného lavínového stupňa (napríklad, že do mierneho stupňa lavínového nebezpečenstva, t.j. 2 stupeň, lavíny nepredstavujú hrozbu). Druhý stupeň lavínového nebezpečenstva neznamená, že lavíny nemôžu zabíjať. Pri tomto stupni je možný výskyt lavín hlavne pri veľkom dodatočnom zaťažení (takýmto zaťažením sa rozumie napríklad pád lyžiara počas lyžovania, prenesenie váhy na jednu lyžu počas skialpinistickej otočky, alebo peší výstup v svahu) a obzvlášť na strmých svahoch (nad 30 stupňov). Lavíny padajú a predstavujú hrozbu už pri prvom stupni lavínového nebezpečenstva, situáciu v konkrétnom teréne treba preto vždy dôkladne zvážiť, dodržovať pravidlá bezpečného pohybu v horskom prostredí a zbytočne neriskovať.