V sobotu 16.3. 2013 , v popoludňajších hodinách sa dvojica slovenských skialpinistov rozhodla zlyžovať z Krížskeho sedla smerom do Vajskovskej doliny. Pri lyžovaní dvojica mierne traverzovala smerom na východ do miest nad Vajskovským vodopádom. Lyžovali striedavo a pri lyžovaní dodržiavali bezpečnostné rozostupy. V nadmorskej výške približne 1595 m n. m. (500 m nad Vajskovským vodopádom) nalyžovali do mierne konkávneho žľabu s juhovýchodnou orientáciou a so sklonom 38°, kde sa vplyvom silného vetra z predchádzajúcich dní sformovala tvrdá, vetrom ubitá doska naviateho snehu. Po tom, ako do nej nalyžoval druhý skialpinista sa tesne nad ním vytvoril odtrh a uvoľnila sa lavína, ktorá strhla jeho, aj prvého, nižšie sa nachádzajúceho skialpinistu. Uvoľnená doska mala rozmery približne 100 x 60 m a jej výška sa pohybovala od 35 až do 145 cm. Pri jej uvoľnení sa vytvorilo ešte viacero bočných, sekundárnych odtrhov. Lavína nabrala pomerne veľkú rýchlosť, o čom svedčia časti nánosu nachádzajúce sa 20 až 30 m v protisvahu Skalky. Lavína prebehla cez dva menšie terénne prahy a jej čelo zastalo nakoniec približne 100 m pod Vajskovským vodopádom v nadmorskej výške 1295 m n. m. Celková dĺžka lavíny tak dosiahla približne 700 m a prekonala výškový rozdiel 300 m. Po zastavení lavíny bol skialpinista, nad ktorým sa lavína utrhla, zasypaný úplne a nachádzal sa v nánose pár metrov nad Vajskovským vodopádom. Pri páde stratil lyžu, paličky i rukavicu. Našťastie bol zasypaný iba plytko a svojpomocne sa mu z nánosu podarilo vyhrabať. Hneď na to začal prehladávať nános a hľadať prvého skialpinistu. Najprv prehľadal čelo nánosu pod Vajskovským vodopádom. Následne sa vrátil na miesto, kde bol zasypaný a pokračoval v hľadaní smerom k odtrhu. Prvého skialpinistu nakoniec našiel na východnom kraji lavínového nánosu zakliesneného v konároch listnatého porastu. Postihnutý bol v bezvedomí, dýchal, avšak mal viacpočetné poranenia, vzniknuté pravdepodobne v dôsledku nárazu do stromov.
Na mieste pádu lavíny nebolo pokrytie GSM signálom, preto sa druhý skialpinista rozhodol pustiť dole dolinou, aby nahlásil lavínovú nehodu. Predtým postihnutého zateplil svojim vlastným oblečením, podložil batohom a jeho polohu označil bundou s výraznou farbou. Cestou dolinou neustále kontroloval dostupnosť signálu na mobilnom telefóne. Hneď ako sa dostal do zóny pokrytia GSM signálom nahlásil na linku tiesňového volania HZS „18 300“ lavínovú nehodu. Následne pokračoval v sprievode náhodných turistov, ktorí mu poskytli teplé oblečenie, dole Vajskovskou dolinou. Hneď po nahlásení lavínovej nehody bola požiadaná VZZS o súčinnosť na ktorej palubu nastúpili dvaja záchranári na Trangoške. Zraneného po prílete stabilizovali a naložili na palubu vrtuľníka. Aj napriek enormnej snahe všetkých záchranárov, zranený v banskobystrickej nemocnici svojim zraneniam podľahol.
Stredisko lavínovej prevencie vyhlásilo pre tento deň v Nízkych Tatrách zvýšené lavínové nebezpečenstvo, teda 3. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. V lavínovej správe boli ako nebezpečné spomenuté najmä svahy s južnou, juhovýchodnou a juhozápadnou orientáciou. Vietor severných smerov so silou víchrice, ktorý sprevádzal sneženie na hrebeni Nízkych Tatier od štvtrka (13. 3.2013) do soboty (15. 3. 2013) previal väčšinu nového snehu práve na svahy s južnými orientáciami. Hlavne na hranici lesa sa tak na mnohých miestach vytvorili menšie, či väčšie tvrdé snehové dosky a vankúše z vetrom ubitého, naviateho snehu. Keďže podklad týchto dosiek bol tvorený tvrdým, zmrznutým firnom, uvoľnenie týchto dosiek bolo veľmi pravdepodobné už pri malom dodatočnom zaťažení, najmä na svahoch so sklonom nad 35°. Obaja skialpinisti vedeli o zvýšenom lavínovom nebezpečenstve vyhlásenom v tento deň pre Nízke Tatry. Ani jeden z nich nemal povinnú lavínovú výbavu (lavínový vyhľadávač, lopatka a sonda). Treba však dodať, že obaja skialpinisti boli znalý lavínovej problematiky a veľmi dobre poznali aj okolitý terén.
