Dlhodobé celosvetové štatistiky a rozbory lavínových nehôd už poukázali na mnoho zaujímavých faktov a paralel. Jedna z nich sa však ukazuje takmer vo všetkých krajinách, je úplne zreteľná, jasná a varovná:
…najviac lavínových nehôd a tragédií sa odohralo v prvý slnečný deň po snežení v sobotu…
Zajtra je síce utorok (6. január 2015), avšak jeden z najstarších kresťanských sviatkov – Zjavenie Pána (alebo aj Traja králi), nám z tohto utorka robí „voľnú sobotu“. Predpovede SHMÚ sú pomerne optimistické. Zrána doznievanie sneženia, neskôr prevažne malá, iba miestami prechodne zväčšená oblačnosť a pomerne silný vietor, ktorý ale bude popoludní slabnúť. A do toho konečne sneh, ktorého za poslednú periódu sneženia napadlo na horách miestami okolo 50 cm. To je kombinácia, ktorá zaručene vyláka v utorok ráno do hôr mnoho lyžiarov, skialpinistov, snoubordistov aj peších turistov. Snehová pokrývka bola na horách pred týmto snežením značne podpriemerná. Motivácia využiť prvý zasnežený slnečný voľný deň je tak ešte omnoho väčšia.
Vývoj meteorologických podmienok na horách počas tejto zimy vytvára veľký predpoklad na zradné lokálne lavínové nebezpečenstvo. Veľmi nebezpečný podklad pre toto prvé intenzívnejšie sneženie totiž vytvorilo oteplenie a následný mrznúci dážď v piatok večer (2. január 2015). Ten vytvoril na skalách a na starej stvrdnutej zľadovatelej snehovej pokrývke nebezpečnú ľadovú glazúru. Táto vrstva tak môže predstavovať ideálnu sklznú plochu pre vrstvu nového snehu, ktorá ju počas tohto sneženia zakryla. Ak keď snehu na horách je stále na túto fázu zimy málo, ako to už u nás býva zvykom, vietor sa postaral o jeho značne nerovnomerné usporiadanie. A že to nebol hocijaký vietor, svedčia aj údaje z Lomnického štítu a z Chopka, ktoré zaznamenali počas tohto sneženia nárazy vetra o sile 41 – 43 m/s (okolo 155 km/hod). V praxi a teréne to znamená to, že takmer všetok nový sneh bol previaty na záveterné (prevažne južné, juhovýchodné, juhozápadné a východné) svahy. Na týchto svahoch sa tak sformovali nebezpečné a nestabilné snehové dosky, vankúše a preveje, ktorých podklad tvorí na mnohých miestach práve spomínaná ľadová glazúra. Hlboký prachový sneh v týchto miestach priam láka na lyžovanie…Na uvoľnenie lavíny však stačí aj malé dodatočné zaťaženie, najmä na strmých svahoch so sklonom nad 30°. Z týchto dôvodov vyhlásilo Stredisko lavínovej prevencie pre polohy nad 1700 m n. m. vo Vysokých a Západných Tatrách zvýšené lavínové nebezpečenstvo, teda 3. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice lavínového nebezpečenstva. Aj záveterné žľaby a svahy v Nízkych Tatrách, Malej Fatre aj Veľkej Fatre môžu skrývať lavínové nebezpečenstvo. Keďže celkový úhrn nového snehu bol v týchto lokalitách nižší, trvá tu mierne lavínové nebezpečenstvo, teda 2. stupeň.
Lavínové nebezpečenstvo tak nadobudlo na horách výrazne lokálny charakter. Každý, koho zláka zajtrajšie počasie do hôr, by si mal byť vedomý svojich schopností a vedomostí o pohybe vo voľnom zasneženom teréne. Veľmi dôležité je sledovanie okolitého terénu, identifikácia potenciálnych nestabilných snehových útvarov a zhodnotenie stability snehovej pokrývky na svahoch a v žľaboch, ktoré chceme zlyžovať, prípadne vyliezť. Doporučujeme dôsledne sledovať aktuálne informácie o snehovej pokrývke a vývoji lavínového nebezpečenstva na stránkach www.laviny.sk a www.hzs.sk.
