Zima by sa doposiaľ dala charakterizovať ako zrážkové, chladné obdobie bez výraznejšieho počtu slnečných dní. Kde tu sa objavil jeden pekný deň a vzápätí týždeň zatiahnuté… No koncom februára to prišlo, stabilné slnečné počasie ktoré trvalo takmer bez prerušenia od 26. februára až do piatka 4. marca.
AMS Solisko (1820 m n.m.)
Jediné, slabšie sneženie (do 10 cm) sa vyskytlo v noci a nad ránom 27/28. februára, a aj to len vo východnej polovici Tatier a z časti Nízkych Tatier. Z pohľadu lavín to nemalo veľký vplyv, narozdiel od pondelkového a utorkového vetra. Ten previal všetok nový sneh (aj nespevnený starší) na J, JZ a Z svahy, čo krátkodobo zvýšilo lavínové riziko. Slnko a záporné teploty však hrali pozitívnu úlohu a snehová pokrývka sa rýchlo stabilizovala.
Čo sa týka teploty vzduchu, tak tá bola aj napriek silnému slnku veľmi nízka. Vo vysokých polohách sa pohybovala od -19 do -10°C, čo je na aktuálnu dobu pomerne nízka teplota.
Lavíny okrem malých bodových splazov neboli zaznamenané žiadne. Tendencia lavínového nebezpečenstva mala klesajúci trend, vo vysokých polohách pohorí prevládalo MIERNE (2) v stredných polohách len MALÉ (1) lavínové nebezpečenstvo.
Snehová pokrývka je tak, ako počas celej zimy, veľmi nerovnomerne rozmiestnená. V rámci jednej doliny sú rozdiely obrovské. Na južných, juhovýchodných svahoch je 100 – 250 cm snehu a na SZ, S alebo vetrom exponovanom teréne je do pol metra, miestami nič, len skaly alebo tráva.
Na slnkom osvietených svahoch je sneh tvrdý, alebo je kôra, vo vyšších polohách aj s novým snehom. Na severných svahoch je snehová pokrývka často vyfúkaná do starých snehov. Tam kde bol vplyv vetra menší, sa stále nachádza suchý, voľný sneh, takmer ako prašan 🙂